logo

Sunday 22nd of September 2019

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Rozvod manželstva

„Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.“ Tak znie článok 1 základných zásad zákona o rodine, ktorý bol prijatý Národnou radou SR dňa 19.01.2005, a ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov SR pod č. 36. Určite bude väčšina z Vás súhlasiť s tým, že jednou z najmenej želanou formou ukončenia manželského zväzku muža a ženy (teda určite aspoň pri jeho uzatváraní) je  r o z v o d.

Rozvod manželstva v našom právnom poriadku predstavuje jediný zákonný spôsob zrušenia manželstva za života oboch manželov a je legitímnou formu riešenia manželského konfliktu. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozrušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

V rozvodovom konaní súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Vždy prihliada na záujem maloletých detí. Pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov uvedených § 18 a 19 zákona o rodine. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, berie súd do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi a ich doterajšie spolužitie, jeho dĺžku a najmä u starších manželov tiež mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si osobnú, mravnú a materiálnu pomoc. Príčiny rozvratu manželstva môžu spočívať v objektívnych okolnostiach, ktoré sú mimo vôle manželov (napr. choroba, neplodnosť, nepriaznivé bytové pomery apod.) alebo spočívajú v subjektívnom správaní manželov, vo vedomom (zavinenom) porušovaní manželských práv a povinností.

S konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (§ 24 ods. 1 zákona o rodine). Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov, ktorú však musí schváliť súd.

Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd by mal dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa, na jeho citové väzby k rodičom, súrodencom. Nemal by opomenúť ani bytové pomery, zamestnanie, pracovný čas, ale najmä zdravotný stav, charakterové a morálne vlastnosti rodiča, ktorému zveruje dieťa do osobnej starostlivosti, aby bola zabezpečená jeho riadna výchova. V neposlednom rade musí brať súd do úvahy vek, zdravotný stav dieťaťa, jeho denný režim, dochádzku do školy a pod. Pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá súd o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku, upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom súd v rozhodnutí o rozvode. Súd obmedzí alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Môžu sem patriť prípady, kedy rodič ohrozuje mravnosť dieťaťa, spôsobom svojho života nevhodne vplýva na jeho výchovu, na jeho zdravotný a psychický vývoj apod. Podľa § 25 ods. 4 zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený dohodou rodičov alebo rozhodnutím súdu, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Týmto ustanovením zákonodarca reagoval na prípady, ak rodič ktorému bolo dieťa zverené do výchovy, neumožňoval druhému rodičovi stretávanie sa s dieťaťom a má sa ním zabrániť, aby sa maloleté dieťa neochudobňovalo o vzťah k jednému z rodičov, vytváraný a upevňovaný formou styku. Pravda pre takúto závažnú zmenu musia byť splnené aj ostatné predpoklady so zreteľom na záujem maloletého dieťaťa. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Najčastejšie pôjde o úpravu styku medzi starými rodičmi a vnúčatami, ale samozrejme aj medzi ďalšími príbuznými, ku ktorým si dieťa vytvorilo silné citové väzby, čo by v prípade absencie styku s blízkymi osobami mohlo negatívne ovplyvniť ďalší vývoj dieťaťa.

V konaní o rozvod manželstva súd nerieši majetkové vzťahy manželov ako je napr. vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenie spoločného nájmu bytu manželmi. Riešenie týchto majetkových vzťahov je totiž závislé od právoplatného rozhodnutia súdu o rozvode a prípadné súdne konanie o týchto veciach teda môže prebehnúť až po vydaní takéhoto právoplatného rozhodnutia.

 

Solárne panely a fotovoltaika Láska a vzťahy Angličtina online