logo

Friday 15th of November 2019

Súvisiace články


Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Keď doma vládne násilie…

Počas života sa človek neraz dostáva do situácií, v ktorých sa musí rozhodnúť. Niektorí to zvládajú celkom ľahko, niekedy až ľahkovážne, iní potrebujú na rozhodnutia viac času a musia na nich vnútorne dozrieť. Existujú aj takí, pre ktorých predstavuje rozhodnutie obrovský problém. Často kvôli neschopnosti zvoliť si inú alternatívu trpia a vystavujú sa tlaku, ktorý je pre nich psychicky náročný.

Medzi situácie, ktoré radíme k najviac stresujúcim a zároveň k najťažšie riešiteľným patria prípady, v ktorých figuruje domáce násilie. Psychické, respektíve fyzické násilie v rodine bohužiaľ nie sú výnimočné a ich prítomnosť negatívne ovplyvňuje psychiku všetkých zainteresovaných na dlhé roky.

Pani Agáta sa do poradne dostala na odporúčanie jej obvodného ošetrujúceho lekára. Pohľad na túto, nie životom, ale vlastným manželom bitú ženu bol doslova desivý. Toľko modrín od úderov a kopancov som ešte v živote nevidel. Mohol by som dlho opisovať všetky viditeľné rany, počnúc vyšklbanými vlasmi na temene hlavy až po modriny na lýtkach. Určite uplynie čas, keď sa všetky tieto rany na tele zahoja a nebude ich vidieť. Čo je ale oveľa horšie, asi nikdy sa nezahoja rany, ktoré sú očiam neviditeľné. Rany na duši, na psychike, na sebavedomí. Tieto údery nevymaže nikto, ani čas.

„Trvá už takmer tri roky, čo sa ku mne takto správa. Nie je to zlý chlap, má nás rád, len občas si vypije, preletí mu niečo hlavou a zbije ma. Potom to ale ľutuje, aj sa ospravedlní, aj sa spolu pomodlíme.“ Tak akosi vyzeral začiatok rozhovoru s pani Agátou, ktorá hneď v druhej vete začala manžela obhajovať, brániť a ospravedlňovať jeho neospravedlniteľné správanie.

„Pred troma rokmi som nastúpila po materskej dovolenke opäť do zamestnania. Pracujem ako servírka u nás v pohostinstve. Spočiatku som sa čudovala, prečo manžel nechce, aby som išla do práce. Veď predsa potrebujeme každú korunu. Tvrdil, že vraj to nie je práca pre mňa, že budem chýbať dcére pri výchove, čo povedia jeho kamaráti, že sa producírujem v krčme pred chlapmi v minisukni a podobne. Postupne sa z môjho manžela vykľul žiarlivec. Chodil ma do práce sledovať. Sadol si k zadnému stolu, objednal si pivo a sledoval na koho sa usmejem, komu sa prihovorím, ku komu som milšia. Doma to boli hodiny výsluchov, teórií o mojich znameniach chlapom, aby ich on nevidel. Začal ma podozrievať, že sa schádzam s kunšaftmi a bohvie, čo s nimi ro- bím. Veľmi kričal, hrešil, bol hrubý a vulgárny. Akosi sa to stalo u nás tradíciou. Keď som bola ticho, bolo zle. Ak som sa bránila, že to nie je vôbec pravda a že si to iba namýšľa, ešte viac sa rozhneval. Až sa raz stalo, že ma schytil za vlasy, ťahal celou kuchyňou a škaredo mi nadával. Nanešťastie bola pri tom aj Andrejka. Začala kvílivo plakať, buchnátovala otca, za čo dostala zopár nadávok o tom, akú má matku. Nemal pritom veľmi vypité. Vtedy padla prvá facka. Vraj som si všetko vykoledovala svojím provokatívnym správaním či neskorými príchodmi. Za všetko môžem sama. Určitú dobu som si to aj myslela. Hovorila som si, že predsa keď som nepracovala, keď som bola doma a robila všetko v domácnosti, tak taký nebol. Nikdy mi nepomáhal, ale biť ma nebil. Žiarlivý bol stále, ale nikdy na to nemal dôvod.“ Je to naozaj tak. Ak je človeku neustále opakované, že za všetko môže, že keby nebolo jeho provokatívneho správania, tak by nemusel na ňu žiarliť,... začne ťažko skúšaná žena hľadať príčinu manželovho hnevu vo svojom neadekvátnom správaní. Naozaj mu uverí a pocity viny sú na svete. Sebaobviňovanie je každodenným spoločníkom obete násilia. Niekedy to vrcholí vlastnými pocitmi, že si také správanie od partnera naozaj zaslúži.

„Najťažšia zo všetkého bola neistota, čo bude, ak sa manžel vráti domov“, pokračovala vo svojom rozprávaní pani Agáta. „Doma vládol strach a obava z kriku, nadávok, či nebodaj aj z bitky. Neskôr som pochopila, že za to, čo sa u nás deje, nemôžem ja. Naozaj som nikoho neprovokovala, na nikoho som sa neusmievala. Už som sa bála vôbec zákazníkom pozrieť do očí. Naviac ho pri pive mnohokrát hecovali kamaráti, že má dobrú babu a vôbec, veď si viete tie pivné reči predstaviť. Domov prišiel podráždený, mlčanlivý, zatvoril sa do izby a civel na televízor. Ak som sa chcela s ním rozprávať, odvrkol, že s cundrou sa nemá o čom baviť. Večne dookola podpichoval, či mi robí dobre, že sa na mňa muži pozerajú a vymýšľal si všelijaké historky, kvôli ktorým sa mohol na mne vyvŕšiť. A neraz aj fyzicky. Teraz už viem, že som za to nemohla, že je vlastný chorý. Ale keď sa vedel aj ospravedlniť. Verila a dúfala som, že sa zmení, že pochopí, že mi tým ubližuje. A na druhej strane som sa bála čokoľvek urobiť. Vyhrážal sa mi, že nedovolí, aby som od neho odišla. Že ak to skúsim, zabije mňa aj seba. Ťažko to znášala aj Andrejka. Bála sa otca, začala sa pomočovať, nemohla v noci spať kvôli desivým snom. Musela som s ňou začať chodiť k detskému psychológovi. Tam som sa prvýkrát dozvedela od pani doktorky o podstate manželovho správania. Veľakrát mi napadlo, že sa rozvediem. Okrem toho, že som sa toho kroku bála, nevedela som si predstaviť, kam pôjdem. Manžela by som z bytu nedostala, ísť k rodičom by bolo ako z blata do kaluže. Otec je silný alkoholik. Peniaze na kúpu bytu nemám a tak mi z toho ostávalo jediné. Ostať doma a trpieť. To ale tiež nebolo riešenie. Situácia sa časom vôbec nezlepšovala. Práve naopak. Strácala som silu dennodenne s Petrom bojovať doslova o moju dôstojnosť. Správal sa ku mne stále viac hrubšie. Po čase som odmietala s ním intímne žiť. Jednak bol častejšie opitý a jednak keď ma udrel, nemôže očakávať, že sa s ním vyspím. Bohužiaľ, si sex vymohol zopárkrát aj násilím. Nehovorí sa mi to ľahko. Cítim sa strašne. Ale doslova ma proti mojej vôli znásilnil. Padla som úplne na dno. Preplakala som veľa dní. Pred známymi som sa to snažila všetko ututlať. Videli na mne, že ma čosi trápi, schudla som viac ako desať kíl.

Mám však jednu dobrú priateľku, ktorá si všimla, že medzi mnou a Petrom je to všelijaké, len nie dobré. Keď som jej vyrozprávala, ako sa ku mne správa, ostala v nemom úžase. Jej prvá veta znela: „Pre- boha, prečo s ním ešte žiješ?“ Fakt, prečo s ním ešte žijem? Poviem vám prečo. Zo strachu – o seba, o Andrejku. Z bezmocnosti, že nemám kam ísť. Zo strachu pred sebou samou, že už nikdy si nenájdem nikoho, kto si ma bude vážiť, kto nás s dcérou bude ľúbiť. Kvôli nádeji, že sa to predsa musí zmeniť. Veď taký nebol. Musí mu dôjsť, že ubližuje. Veď ani on nemôže byť šťastný z toho, že ma bije. Ja viem, že to nie sú dôvody pre život s človekom, ale čo mám robiť? Navyše, keď sa naposledy stalo to, čo sa stalo. Veď je to na mne aj vidieť.

Predvčerom som mala u nás v pohostinstve službu. Asi o piatej popoludní prišiel do krčmy. Mal pritom byť s dcérou, ale nechal ju na záhradke samú. Prišiel k stolu a už vtedy som cítila, že nepil iba pivo. Začal mi vytýkať, že chladnička je prázdna, že je hladný. Pritom už dávno mi nedával všetky peniaze. Zvykol sa niekedy stravovať sám. Pre Andrejku som nakúpené mala, tak som mu povedala, aby si niečo kúpil, že peniaze má a ja, že teraz pracujem. Pred všetkými ľuďmi som dostala prvú verejnú facku. Takto sa s ním nebudem rozprávať. „Ide sa domov!“ – zavelil. Keď sa ma zastal šéf, že teraz som v práci, tak aby odišiel, prestal. Niektorí „kamaráti“ sediaci v krčme mu dokonca zatlieskali, že tak jedná chlap s neposlušnou ženou. Bála som sa, čo bude doma. A bála som sa oprávnene. Len čo som prišla, ešte vo dverách, som dostala päsťou do tváre. Že prečo mu robím hanbu, čo povedia chlapi, koho si to zobral a podobne. Surovo ma potom zbil. Ťahal ma za vlasy až do kuchyne. Zvalil ma na zem a buchnátoval, kopal ma a nadával mi. Andrejka sa zatvorila v izbe a plakala. Keď sa to všetko skončilo, odišiel. Neviem kam, ale najskôr do krčmy. Keď som sa ako tak pozbierala, zavolala som Hanke, mojej kamarátke. Ihneď prišla, a keď videla, čo sa u nás stalo, okamžite mi prikázala pobaliť sa, zobrať najnutnejšie veci sebe aj Andrejke. Kým sa to nevyrieši, budeme bývať u nich. Syna má v internáte, môžeme spať v jeho izbe. Pravdupovediac, ani chvíľku som neváhala. V tej chvíli by som na Petra nemohla ani pozrieť. Hanka zavolala manželovi, aby prišiel autom po veci a okamžite ma odviezli do nemocnice na vyšetrenie. Okrem slabšieho otrasu mozgu som mala aj narazené rebrá a plno modrín a pomliaždenín od úderov a kopancov. Na druhý deň som išla k ošetrujúcej lekárke, ktorá ma vypísala na maródku. Zároveň mi odporučila, aby som vás vyhľadala a začala svoju nešťastnú životnú situáciu riešiť.“

• • •


S pani Agátou som sa na konzultáciách spočiatku stretával dvakrát do týždňa. Na jednej strane to potrebovala jej ubolená duša, ktorá prešla krutými rokmi „manželského“ života a na druhej strane sa zo dňa na deň dialo toľko zmien v jej živote, že ich bolo treba spracovať a pripravovať sa na ne. Prvým rozhodnutím pani Agáty bolo, že sa k Petrovi už nevráti. U Hanky nemohla zostať dlhodobo. Preto bolo treba vyriešiť najprv túto existenčnú otázku. V spolupráci s inými inštitúciami sa nám podarilo Andrejku aj jej matku umiestniť do zariadenia, ktoré slúži pre rodičov s deťmi, ktoré sa ocitli v podobnej situácii, keď vinou násilného partnera prišli o strechu nad hlavou. Zároveň sa rozhodla podať návrh na rozvod a trestné oznámenie na manžela kvôli ublíženiu na zdraví. Andrejku preložili do inej školy, ktorá bola bližšie k ich dočasnému domovu. Zároveň si pani Agáta podala žiadosť o pridelenie sociálneho bytu. V relatívne krátkom čase sa jej podarilo nájsť nové zamestnanie servírky v reštaurácii v blízkosti nového bydliska. V rozmedzí niekoľkých týždňov to bolo v jej živote veľa zmien, na ktoré nebola priprave- ná. Preto sme museli trpezlivo rozprávať o všetkých výhodách či nevýhodách každého kroku, pre ktorý sa rozhodla. Rozhodujúce ale bolo, že našla v sebe silu a odvahu vzoprieť sa nepráviu a násiliu, ktoré na nej páchal jej vlastný manžel. Jej súčasný život nie je ľahký. Vychováva dcéru sama v provizórnom ubytovaní. Jej život je však dôstojnejší, bez strachu z bitky alebo psychického násilia. Na takéto správanie nemá žiadny človek na svete nárok.


Mgr.Radomír Warošek, psychológ

 

Solárne panely a fotovoltaika Láska a vzťahy Angličtina online