logo

Sunday 22nd of September 2019

Ženské zlozvyky vedúce ku konfliktom

Aby sme dámam nezostali nič dlžní, pokúsim sa priblížiť niekoľko zlozvykov našich partneriek, ktoré vedia poriadne naštartovať mužský hnev.
Na začiatku vyzerá všetko bezproblémovo. Vychádzanie si v ústrety, vzájomná pozornosť, úsmevy, láskyplné pohľady. Neskôr to, čo na partnerovi imponovalo, začne tomu druhému prekážať. Z pohodovej povahy je lenivosť, z ochoty pomôcť „strkanie nosa“ do všetkého, z poriadkumilovnosti je posadnutosť čistotou. Pýtate sa, ktoré typické prejavy ženského správania privádzajú mužov do vývrtky? Nuž, tu je aspoň ich základný prehľad.

1. VŠETKO CHCE ROBIŤ SPOLOČNE

„Ja viem, že ma Oľga má rada, ale s tou svojou snahou robiť všetko spolu, ma raz zadusí. Ja som bol zvyknutý mať kamarátov, ísť s nimi von, mali sme kapelu a teraz nemám nič. Oľga nie je schopná akceptovať, že každý potrebuje kus súkromia. Neustále od nej počúvam výčitky, len čo trochu prejavím chuť robiť niečo bez nej, už ju neľúbim, nepotrebujem, nechápem, že túži byť stále so mnou. Ale veď byť stále spolu nie je najväčším prejavom lásky. U mňa to funguje práve naopak. Čím viac ma do toho núti, tým viac chcem byť sám a tým viac ničí moju potrebu byť s ňou. Keby mala kamarátky alebo nejaký koníček, asi by to skôr pochopila. Ona vraví, že ja som jej koníčkom“. V každom partnerskom spolužití je dôležité, aby si partneri vedeli rozdeliť voľný čas do niekoľkých kategórií. Na čas strávený spolu, čas s priateľmi, ale aj každý sám v rámci svojich koníčkov. Partnerstvo nie je o neustálom spoločnom trávení času, pretože potom hrozí riziko vzájomného zunovania sa, čo býva začiatkom partnerskej krízy.

2. MANIACKY UPRATUJE DOMÁCNOSŤ STÁLE DOOKOLA

Povedzte, ktorý muž holduje domácemu upratovaniu? Umývanie okien, podlahy, utieranie prachu – to je pre muža hotová pohroma. „Keby to Nina tak nepreháňala. Trpí tým celá rodina. Neexistuje sobota, aby sme si spolu niekde vyšli, pretože v sobotu sa upratuje. Či svieti slnko, prší, v sobotu sme vždy uväznení v byte a všetci povinne upratujeme. Synovia už začali štrajkovať, majú dvanásť a štrnásť rokov, tak potom sa ešte celú nedeľu so mnou manželka háda, že ich nevediem k poriadkumilovnosti, ale schvaľujem to, že sa zatvoria v izbe a čítajú si. Keby ste videli náš byt! Je to vlastne múzeum, kde má všetko svoje miesto. Skúsili by ste niečo premiestniť! Nina má fotografickú pamäť. Najviac ma hnevá, že dcérku, 8-ročnú Natašu, formuje na svoj obraz. U nás fungujú samé príkazy, zákazy a obmedzenia. Toto nechytaj, nechaj to, polož to na miesto, nemrv, odlož, nevyťahuj to. Chlapci chodia na futbal, prídu zašpinení, unavení a vtedy je u nás peklo, lebo šliapli špinavou ponožkou na koberec a podobne. Nina je doslova otrokom poriadku. Nevie sa uvoľniť, byť spontánna. Neznáša, keď je narušený jej svet, ktorý je pre ňu azylom.“ Bohužiaľ, sú typy rodín, kde u jedného člena je poriadok a čistota postavená na piedestál v rebríčku hodnôt. Veľakrát to ale ide na úkor vzájomných vzťahov, pohody v rodine, či spontánnosti. V takýchto prípadoch je rodinná terapia priam žiadúca.

3. SVOJU POZORNOSŤ VENUJE IBA DIEŤAŤU

„Odkedy sa nám narodil Samko, nevidí nikoho iného! Chápem prvé týždne, keď sme nevedeli, čo ktorý plač znamená, ale to trvá už skoro rok! Evka je úplne na Samka namotaná. Venuje sa mu takmer do vyčerpania. Snažím sa jej pomáhať, ale mám pocit, že ju moja pomoc neodbremeňuje, ale práve naopak, akoby som jej iba zavadzal. Tiež potrebujem cítiť, že ma má rada, že ma potrebuje. Nežijeme žiadny partnerský život. A o sexe ani radšej nehovorím. Som úplne na vedľajšej koľaji. Nechcem to riešiť nejakým iným vzťahom, ale pýtam sa, ako dlho to ešte potrvá? Akoby som musel o Evku bojovať s vlastným synom! My predsa nie sme rivalmi. Ja som jeho otec, ktorý má jeho matku za manželku. A to Evka nechce pochopiť. Vraj je najprv matkou, ja som dospelý, rátala s tým, že to chápem. Nedokáže však skĺbiť rolu matky a manželky. Bojím sa, aby sme sa citovo neodcudzili.“ Ak sa dieťa a jeho potreby stanú absolútnym stredobodom pozornosti matky, môže začať strádať manželský vzťah. To, že sa manželia stanú rodičmi, neznamená, že prestávajú byť partnermi a milencami. Samozrejme, že sa niektoré aktivity upravia, prispôsobia novej situácii, ale ak sa žije v trojici matka – dieťa – otec, v trojici sa musí rozdávať aj láska.

4. VŠETKO MI HNEĎ VYHODÍ NA OČI


„Nechaj to, radšej si to urobím sama! Všetko ti musím vždy hovoriť, samého od seba ťa to nenapadne! Síce si ten riad umyl, ale pozri ako! A to je iba zlomok výčitiek a kritiky, ktorú si musím doma denne vypočuť. Gita si nekladie nikdy servítku pred ústa. Považuje to za svoju prednosť, ale ja mám už toho dosť. Ponižuje ma to a uráža. Myslí si, že tým, že ma bude neprestajne upozorňovať a zhadzovať, tak sa zmením, alebo čo. Potom sa iba hádame, lebo ja prechádzam do protiútoku a oheň je na streche.“ Keď sa vytratí zo vzťahu úcta, pochopenie i schopnosť a ochota počúvať a slušne komunikovať, tak sa otvárajú dvere pre výčitky, neúctu a niekedy doslova pre vzájomnú alergiu. To je už atmosféra, v ktorej sa dá ťažko niečo pozitívne budovať. Preto viac sebakontroly nezaškodí, viac pochopenia a ochoty komunikovať o tom, čo sa stalo a prečo sa niečo stalo. Ak počkáme s nejakou výčitkou dve-tri minútky, kým opadne náš aktuálny hnev a afekt, možno sa nám nebude zdať neskôr až taká dôležitá...

5. JE ŽIARLIVÁ A KONTROLUJE KAŽDÝ MÔJ KROK

„Kontroluje mi mobil, moju emailovú poštu, keď idem s kamarátmi raz za čas na pivo, aj tri-štyrikrát mi volá, kde som a kedy prídem. Pre Petru je podozrivý každý môj telefonický rozhovor, stále ma spovedá, aké mám vzťahy s kolegyňami, či im vykám alebo tykám. Je to hotové peklo. Nočné dialógy sa k tomu ani nedajú prirovnať. Veľmi ma to unavuje a vyčerpáva. Viem, že ju to trápi tiež, ale je to silnejšie ako by si to priala. Potom sa ospravedlňuje a vzájomne si sľúbime, že začneme od začiatku, ale stačí malý podnet a celá špirála sa roztočí odznova. Ja si pritom dávam taký pozor, aby som zbytočne nespomínal pred manželkou niektoré kolegyne, o ktorých viem, že ich neznáša, ale problémom vie byť aj to, že niektorú podľa nej nápadne nespomínam, a to je potom dôkaz, že s ňom niečo mám.“ Miro, Petrin manžel sa právom pýta, kde je v ich vzťahu dôvera? Kam sa stratila Petrina sebadôvera a jej schopnosť dôverovať Mirovi? Takáto žiarlivosť, či už zo strany ženy alebo muža, vie narobiť v partnerstve neuveriteľnú paseku, ktorá spúšťa lavínu ubližovania a rýchleho emocionálneho odcudzenia sa.

6. O VŠETKOM ROZHODUJE SAMA

Vylúčiť z rozhodovania v partnerskom živote muža vie byť veľmi zlou stratégiou. Muži to často berú osobne, nevidia v tom potrebu sebarealizácie manželky, ale potvrdenie ich vlastnej neschopnosti dobre sa rozhodnúť, a to je veľmi silný zásah do mužského ega. Páni, ukážme dobrú vôľu a pochopenie, že si vážime, že nás naše polovičky nechcú zaťažovať každou maličkosťou, že nám tým vlastne vychádzajú v ústrety, aby si oddýchli, odpočinuli a nelámali si hlavu nad tým, či v chodbe sa viac hodí na stenu marhuľová alebo pistáciová farba, či si manželka má kúpiť náušnice s jedným alebo dvoma očkami, respektíve či si pozrieme na dvojke hokej alebo na jednotke steelovku.

7. STAROSTLIVOSŤ O SEBA JEJ TRVÁ CELÚ VEČNOSŤ

„Toto nikdy nepochopím! A pritom som vyskúšal obe varianty, no stále to dopadlo rovnako. Raz som manželke povedal, že ideme na krst knihy môjho kamaráta deň pred akciou. Mali ste vidieť ten chaos, bezradnosť pred skriňou a štyri hodiny strávené pred zrkadlom. Povedal som si, že toto nemusím, a preto som jej nabudúce oznámil, že ideme na ples dva mesiace dopredu. Myslíte, že sa niečo zmenilo? Akurát som ten chaos, bezradnosť a nekonečný čas v kúpeľni nemal deň, ale skoro celé dva mesiace.“ To, čo prežíval pán Ivan nie je až také výnimočné. Naozaj veľakrát neplatí veta, ktorou sa niekedy ženy bránia, že keby vedeli o akcii skôr, mali by viac času na prípravu. Skúsenosti nás mužov svedčia o opaku. Vety typu „nemám si čo obliecť, nemôžem ísť s takýmto účesom, nezdá sa ti, že mi je to malé?..., ja nikam nejdem,“ odznievajú bez ohľadu na to, aký čas pred akciou je žena informovaná o účasti na nej. Takže nám nezostáva nič iné, iba sa s tým zmieriť, rátať s tým, a byť našim milovaným žienkam oporou a poradcom, ktorý vždy všetko odsúhlasí (účes, šaty, mejkap).

8. VŽDY SA CHCE O NIEČOM ROZPRÁVAŤ A NIEČO RIEŠIŤ


A sme pri najčastejšom probléme, s ktorým sa muži stretávajú. Neprekonateľná potreba a chuť žien komunikovať a riešiť rôzne problémy, týkajúce sa domácnosti a vzťahu, vyvolávajú u mužov neprekonateľnú túžbu stiahnuť sa z dosahu. „Či sme v kuchyni pri varení, či pri telke, alebo v spálni, tak Agáta by vždy niečo riešila, vysvetľovala si, chcela počuť môj názor. Niekedy som unavený, alebo sa mi jednoducho nechce rozprávať a to ona nevie pochopiť. Vtedy sa ma pýta: „Čo ti je? Trápi ťa niečo? Veď povedz, nad čím rozmýšľaš?“ A ja neviem, čo jej mám odpovedať. Keď som ticho, je zle, lebo ju ignorujem. Keď si niečo vymyslím, tak mi povie, že si z nej robím srandu a nemám byť ironický. Keď to otočím na vtip, tak si to zlíznem, lebo ona sa snaží komunikovať a ja si len vtipkujem. Tak som si vymyslel novú stratégiu. Prídem za ňou prvý s tým, že ma trápi, ako ma zjazdil šéf v práci alebo s tým, čo budeme variť na večeru, lebo by som chcel trochu schudnúť a Agáta je v siedmom nebi. Tú polhodinku nejako vydržím a večer mám hokej iba pre seba.“

Mgr. Radomír Warošek, psychológ

 

Solárne panely a fotovoltaika Láska a vzťahy Angličtina online