logo

Wednesday 20th of March 2019

Súvisiace články


Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Alkoholová závislosť

Alkoholizmus. Problém, ktorý už spôsobil rozpad mnohých rodín. Podľa štatistiky patrí na Slovensku medzi prvú trojicu dôvodov, kvôli ktorým sa rozvádzajú manželské páry. Žiť s alkoholikom je nesmierne náročné a traumatizujúce predovšetkým pre deti, ktoré neraz musia byť svedkami hádok, násilia a vulgárneho správania sa opitého rodiča. Terapeutická práca s človekom závislým na alkohole je zložitá. Väčšina alkoholikov si totiž svoj stav verejne nepriznáva a približne polovica pijanov ani sama pred sebou nepripúšťa svoju závislosť. Neraz je sizyfovskou prácou docieliť u alkoholika sebakritický postoj v zmysle „áno, mám problém s alkoholom a potrebujem sa liečiť“. Väčšinou musí klient padnúť až na pomyselné dno, aby došlo k zmene jeho spôsobu myslenia a bol ochotný sa liečiť. V poradni sa väčšinou stretávam s mužským alkoholizmom, niekedy však neplatí toto pravidlo a klientom sa stáva žena – alkoholička.

Hoci v posledných rokoch bol zaznamenaný nárast ženského alkoholizmu, nie je všednou skúsenosťou pracovať na liečbe so ženou. Je to asi preto, že prevažná časť závislých žien drží svoj vzťah k alkoholu v anonymite. Pani Anna však musela vystúpiť spod jej „plášťa“. Stalo sa tak potom, čo pomoc v poradni vyhľadal jej manžel, pán Gabriel.

„Nie je mi vôbec príjemné o tom hovoriť, ale už som musel vyhľadať pomoc, To, čo som zistil, ma úplne vykoľajilo. Moja žena asi pije! Vlastne nie asi, ale určite. Zistil som to len nedávno. Keď si všetko spätne prehrávam, musel som byť úplne slepý! Vôbec mi to nenapadlo! Bola síce depresívna, stále ju bolela hlava a máločo urobila v domácnosti. Často u nás vysedávala jej kamarátka, ale žeby spolu pili zatvorené v kuchyni som naozaj netušil! Kým som bol v práci a deti v škole, ona popíjala! Zhruba pred rokom ju prepustili z práce. Zrušili podnik a všetci dostali výpoveď. Videl som, že ju to naozaj vzalo, práca na ekonomickom oddelení ju totiž veľmi bavila. Chvíľu všetko fungovalo, keďže dostala odstupné. Keď peniaze pomaly ubúdali, sľúbila, že si nájde novú prácu. Aj mi neustále rozprávala, že bola na konkurze, že dopoludnia chodí po firmách. Podporoval som ju v tom. Lenže teraz som sa dozvedel, že vo všetkom mi klamala! Žiadne firmy, žiadne konkurzy, nijaké hľadanie práce! Namiesto toho si kupovala víno a doma tajne pila! Niekedy sama, inokedy so svojou „slávnou“ kamarátkou. Popoludní, keď som prišiel z práce a deti zo školy, ležala v posteli a opäť nás všetkých klamala. Vraj je vyčerpaná, psychicky unavená zo všetkých tých pohovorov. Tak som varil ja. Keď som sa chcel s ňou porozprávať, odbila ma s tým, že nevládze, vraj inokedy. Bože, a ona pritom bola opitá! Vedela to ale perfektne maskovať. Na to, že pije, ma upozornil náš starší syn. Dvakrát za sebou našiel v kuchyni v odpadkovom koši fľaše od vína. Bol som prekvapený, odkiaľ sa vzali. Keď som sa na to Anny opýtal, vykrúcala sa, že mala návštevu a že si troška vypili. Myslím si, že postupne jej prestalo na všetkom záležať. Aj na tom, či nájdeme fľaše. Spočiatku všetko skrývala, teraz ku koncu jej už bolo všetko jedno. Nedal som sa odbiť a snažil som sa ju „pritlačiť k múru“. Vtedy sa Anna rozplakala a začala na mňa kričať. Vraj za všetko môžem ja, lebo som jej nenašiel prácu, že je nešťastná, menejcenná, deti ju nemajú radi a podobne. Priznala, že pije a  je rada, že existuje víno, vďaka ktorému zabudne na to, aká je nemožná. Jej reakcia mi pripadala až hysterická. Kľačala na kolenách a hlavou a rukami trieskala do kresla. Nikdy som ju takúto nezažil. Asi som niekde urobil chybu aj ja. Ale keby som čo i len tušil, že strata zamestnania ju tak veľmi vzala! Nikdy mi nepovedala, ako veľmi sa pre to trápi. Stále som len počul, že všetko je fajn a že si aspoň doma chvíľu oddýchne. Anna celkovo v sebe dusila pocity. Neúspechy prežívala veľmi ťažko. Vlastne až teraz som sa dozvedel, že pitiu, ale krátkodobejšie, podľahla aj na vysokej škole, keď neurobila na prvýkrát štátnice. Nikdy sa mi s tým nepriznala. Hanbila sa za to a neverila, že by sa to niekedy zopakovalo. Asi nevie riešiť problémy. Nechcem ju stratiť, mám ju rád a je to dobrá manželka a matka. Chcem jej pomôcť. Veď v prvom rade ju potrebujú naše deti.“



Na druhý deň prišla do poradne pani Anna. Už na prvý pohľad vychudnutá, unavená a vyplakaná.

„Viem, že som prekvapila manžela tým, že si sem-tam vypijem. Nie je to ale také vážne, ako vám včera opisoval. Mám to pod kontrolou. Keď si poviem, že nevypijem, tak nevypijem. Bola som iba smutná z toho, že nemám prácu. A o deti sa starám. Niekedy ma bolí hlava, takže musí navariť manžel, ale ináč sa o domácnosť starám.“

Anna cítila potrebu obhajovať sa. Klasickým zľahčovaním problému odrážala moje otázky namierené na jej sebaotvorenie sa. Vôbec nepripúšťala, že má problém so závislosťou. Mrzelo ju, že vzbudila taký dojem u manžela a detí. O tom, čo ju skutočne trápi, mlčala.

Pri odstraňovaní problémov s pitím je nevyhnutným predpokladom, aby si alkoholik uvedomil svoje problémy. Druhým krokom musí byť jeho ochota liečiť sa. Musí to byť jeho rozhodnutie. Zbytočne budeme niekoho nútiť, počnúc rodinou a končiac psychológom, k liečbe a terapii, ak on sám sa postaví do odporu a nebude to považovať za potrebné. Preto som pani Anne ponúkol možnosť konzultácií, lebo som vedel, že na prvom sedení „hlavou múr neprerazím“ a v tomto prípade pomôže iba trpezlivosť. Anna s konzultáciou súhlasila. Nie preto, že sama chcela, ale kvôli manželovi, ktorému to sľúbila. V tej chvíli to však bolo druhoradé. Dôležité bolo, že príde. Dohodli sme sa, že príde o dva dni, v popoludňajších hodinách. V deň „D“ pani Anna neprišla. Zatelefonovala s polhodinovým oneskorením , že jej niečo do toho prišlo a preto nemohla prísť. Z hlasu bolo jasne počuť, že nie je triezva. Jazyk sa jej plietol, bola hlučná a hádavá. Chcela si dohodnúť nový termín na nasledujúci deň, skoro ráno. Keďže som mal dôvod s tým nesúhlasiť, navrhol som opäť popoludňajšie hodiny. Pani Anna začala hádavým tónom vysvetľovať milióny argumentov, prečo nemôže prísť popoludní, ale iba ráno. Ten pravý dôvod však bol oveľa prozaickejší. Ak by som súhlasil, aby prišla ráno, bola by ešte triezva. Keďže som trval na popoludní, vedela, že dovtedy nevydrží nepiť. Vzhľadom k tomu, že som neustúpil, súhlasila, veľmi nerada, že príde o 15. hodine.

Nasledujúci deň prišla Anna aj s manželom. Mala mierne vypité, ale bola schopná komunikovať. Hneď v úvode konzultácie sa rozplakala a vyrozprávala sa zo svojich problémov. Z toho, ako trpí, že ako vysokoškoláčka nemá prácu, z toho, že mladší syn ako päťročný vbehol pod kolesá auta práve, keď sa rozprávala na chodníku so susedou – za čo sa obviňuje doteraz, z toho, že nie je šťastná v manželstve a v neposlednom rade aj z toho, že ako matka zlyhala, pretože pije a alkohol je pre ňu dôležitejší ako vlastné deti. Zrazu sa vynorilo mnoho materiálu, ktorý priam volal po terapii. Po vzájomnej dohode som pani Annu objednal na nasledujúce ráno k psychiatrovi. V takýchto prípadoch je nevyhnutná konzultácia aj s odborníkom – psychiatrom, kvôli posúdeniu nevyhnutnosti ambulantnej, respektíve ústavnej liečby alkoholizmu. Pani Anna bola zaradená do ambulantnej starostlivosti psychiatra a zároveň sme spoločne začali rozplietať rokmi zauzlené klbko problémov, ktoré ťažili jej dušu. Určite to pre ňu nebolo jednoduché. Spočiatku sa alkoholikovi zdá, že ak bude chodiť s psychológovi a vezme si tabletku antabusu, jeho problém je vyriešený. Časom však Anna „vytriezvela“ aj z tohto názoru. Bez dôkladnej zmeny životného štýlu to nejde. Anna nemôže ďalej spať do deviatej, stretávať sa s „priateľkou“, ktorá pije, vyhovárať sa na únavu a nepracovať na sebe. Postupne sme s Annou robili inventúru jej života a hľadali spôsoby, ako ináč sa môže vyrovnávať so stresom, sklamaním, či zlyhaním, ak nie s pomocou alkoholu. Zmena denného režimu, relaxácia, cvičenie, hľadanie si práce, komunikácia s manželom či prijatie trvalej abstinencie – to sú len niektoré z aktivít, na ktorých sme pracovali. Aj keď sme s Annou a Gabrielom prešli už tým najhorším obdobím, pri alkohole si človek nikdy nemôže byť istý. Rozhodujúce je, že pani Anna je motivovaná. Vidí rozdiel medzi životom s alkoholom a bez neho. Podržala ju jej rodina, čo je silné pozitívum. Držím jej preto prsty, aby vydržala a aby alkohol už nikdy pre ňu nebol nepriateľom číslo jeden.

Mgr. Radomír Warošek, psychológ

Návrat na Príbehy
Späť na Hlavnú stránku

 
Viac článkov...

Solárne panely a fotovoltaika Láska a vzťahy Angličtina online