logo

Saturday 21st of October 2017

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Mužské zlozvyky vedúce ku konfliktom

Prudké manželské hádky nevznikajú iba kvôli nevere, alkoholizmu alebo iným závažným problémom partnerského spolužitia. V poradni som neraz svedkom, že sa rozvodové papiere vypisujú kvôli situáciám, ktoré sa stávajú v živote bežne. Buď sa odohrávajú veľmi často, čím druhý partner stráca trpezlivosť a znižuje sa jeho schopnosť byť tolerantný, alebo komunikácia v manželskom zväzku je založená väčšinou na kritizovaní, vyčítaní, a nie na snahe pochopiť a vysvetliť si, čo jeden praktizuje a druhému vadí. Ak majú ženy povedať, čo im najviac na partneroch vadí, ich odpovede sa často zhodujú: „Počúva ma iba na pol ucha, neprejavuje mi žiadne city, vždy sa otáča za každou sukňou, na všetko vždy zabudne...“ Muži sú jednoducho iní ako ženy a len veľmi ťažko ich možno prerobiť. Keď sa však ženy dokážu pozrieť na korene našich typických zlozvykov, možno sa im budeme javiť v inom - znesiteľnejšom - svetle.


1. NIKDY NEPOVIE, ČO CÍTI


„Veľmi často sa hádame kvôli tomu, že Peter mlčí. Vlastne sa hádam iba ja,“ zhodnotila komunikáciu vo svojom manželstve pani Dana. „Stále sa ho musím vypytovať, čo mu je, prečo je ticho a on má na to vždy odpoveď, aby som mu dala pokoj. Keby sa aspoň raz so mnou pohádal. Aspoň by som vedela, čo si myslí a prežíva. Ja mu vždy poviem, čo ma rozladilo, kto ma naštval. On príde nahnevaný, je to na ňom vidieť už zdiaľky, nič nepovie a keď to z neho ťahám, tak je zle, lebo ani ja ho nenechám chvíľu na pokoji. Už neviem ako mám reagovať. Keď do neho vŕtam, skončí to zle. Skúsila som byť ticho, ale nikam to neviedlo. Potrebujem sa rozprávať. Nechápem, že Peter to nepotrebuje.“

Muži sú od útleho detstva vedení k tomu, že chlapci neplačú, nesťažujú sa, všetko vydržia, všetko majú pod kontrolou a slabosť prejavujú iba „baby“. Preto radšej hovoria o témach, ktoré sa netýkajú citov, ale sú zamerané na šport, politiku, techniku či iné oblasti, v ktorých môžu prezentovať svoje znalosti. Keď ide o pocity, vstupujú na neznámu pôdu a svojimi reakciami si nie sú istí. Čo ak by sa náhodou rozplakali? Hanba by bola na svete. Muži nie sú zvyknutí počúvať a hovoriť o tom, čo cítia, preto radšej mlčia a tvária sa, že ich žiadne emócie nemôžu rozhádzať. Svoj vlastný emočný svet si nechávajú iba pre seba. Ak chcete, milé dámy, do neho nahliadnuť, nekritizujte a nevyčítajte. Nevŕtajte, nedobiedzajte vetami typu: Čo ti je? Však už povedz, čo sa ti stalo! Nikdy mi nič nepovieš! Takto sa rozhodne nič nedozviete. Radšej mu v pokoji povedzte, že vás zaujíma, čo prežíva, lebo ste si všimli, že ho niečo trápi. Že vám záleží na tom, aby sa cítil fajn, a preto ak bude chcieť, môže vám porozprávať, čo cíti, čo ho naštvalo. Nenúťte ho do toho a mlčanie určite nepovažujte za odmietavú reakciu. Doprajte mu čas. Ak nebude cítiť tlak, otvorí sa skôr, akoby ste ho k tomu tlačili.

2. OTÁČA SA ZA KAŽDOU SUKŇOU

„Hovorí mi síce, že ma miluje, ale keď prejde po ulici čo len trocha atraktívna žena, vždy sa za ňou otočí. Visí na nej očami, premeriava si ju. Čumí jej na prsia, zadok, nohy. Keď sa kvôli tomu rozčúlim, iba sa pousmeje, že robím z komára somára, alebo sa rozčúli aj on. Väčšinou na to, že som žiarlivá a domýšľam si. Ja tomu naozaj nerozumiem. Keď mi vraví, že ma ľúbi a že sa mu páčim, prečo sa otáča za druhými?“

Existuje jeden veľmi pravdivý citát, ktorý sa týka práve k tohto častému problému medzi manželmi: „Ženám sme sľúbili, že im budeme verní, ale nie to, že budeme slepí!“ Ak nejde o promiskuitného muža, tak otočenie sa za peknou ženou vôbec neznamená to, že jeho vlastná sa mu nepáči, alebo, že uvažuje o porušení sľubu vernosti. Je to hra, ktorá často prebieha na úrovni reflexov. Otáčaním sa za inou ženou muž testuje svoju príťažlivosť a sebavedomie. Navyše, u mužov je vizuálne vnímanie podnetov, týkajúcich sa erotiky, či žien vo všeobecnosti, najdominantnejšie. Ak podobné správanie sa muža presiahne únosnú mieru a je pre vás ponižujúce, vysvetlite mu, ako vás to zraňuje. Nekritizujte a nevyčítajte, ale povedzte mu, ak sa pri tom cítite. Lepšie je však zasmiať sa tomu a skúsiť sa niekedy obzrieť nejakú tú „kosť“ spolu a spolu ju aj zhodnotiť. Na druhej strane, po ulici chodí rovnako veľa pekných mužov s vytrénovanou postavou a časom možno tejto hre prídete na chuť aj vy.

3. VŽDY ZABUDNE NA MÔJ SVIATOK

„Dátum našej svadby? Moje narodeniny? Narodenie detí? To je pre Milana španielska dedina. Výsledky Ligy majstrov, to áno, ale dôležité dátumy, týkajúce sa mňa, to nehrozí. Ako mu potom môžem veriť, že mu na mne záleží? Pritom rok, čo rok mu to vyčítam a vždy v nádeji čakám, že ma prekvapí. Stále nič. Určite ma už nemá rád. Keby mal, tých pár dátumov by si zapamätal...“

Muži sa väčšinou nedokážu natoľko vcítiť do druhého človeka, aby dokázali pochopiť a vytušiť jeho priania a potreby. Zároveň si uvedomujú oveľa menej ako ženy, že o každý vzťah sa treba starať, rozvíjať ho a rozmaznávať. Predovšetkým vtedy, ak nemajú pocit, že niečo vo vzťahu nefunguje. Ženy majú pre to vyvinutejší zmysel a automaticky očakávajú, že rovnako to funguje aj u ich polovičiek. Nikdy nezabudnú na výročie svadby, na narodeniny, meniny, či iné dôležité sviatky. Preto, ak nechcete celý život prežiť s pocitom, že váš manžel kašle na sviatky, nehľadajte v jeho správaní zlý úmysel. Vôbec to neznamená, že vás prestal mať rád. Iba mu o svojich túžbach a prianiach musíte povedať. Sám na to nepríde. Nečakajte, kým sviatok pominie a potom mu to vytmavíte, ale najmenej týždeň predtým mu ho pripomeňte. Spomeňte mu, že by vám urobilo veľkú radosť, keby kúpil, uvaril alebo urobil čokoľvek, čo by vás potešilo. Pokiaľ váš manžel nie je typ, ktorý by vám sám od seba nosil každý týždeň kvety, pokúste sa viac si všímať ostatné prejavy jeho lásky. Určite nejaké nájdete, veď spolu žijete, lebo sa ľúbite, či nie?

4. NEZNÁŠA NAKUPOVANIE

Áno, aj kvôli tomu vie byť medzi manželmi vojnový stav. Spomínam si na pani Milku, ktorá zažívala silné pocity frustrácie, keď išlo o nákupy do domácnosti. Jej manžel sa nákupom snažil všemožne vyhnúť. „Keď som spomenula, že potrebujeme ísť nakupovať, bol oheň na streche. Vraj prečo ho s tým zaťažujem, on ma nenúti robiť mužské práce. Keď ho nakoniec presvedčím, celý čas hundre, poháňa ma, tvári sa otrávene, nemám absolútne čas si niečo vyskúšať. Keď si však niečo kúpim bez neho, povie mi, že nemám vkus.“

Iba veľmi málo mužov má pochopenie pre ženskú nákupnú vášeň. Nerozumejú potrebe vyskúšať si šesť párov topánok (a to som povedal tú spodnú hranicu), kým si žena kúpi tie pravé. Najhoršie je to vtedy, ak sa máme v kabínke niekoľkokrát vyzliecť a obliecť. Vtedy nás oblieva doslova studený pot (poznám to z vlastnej skúsenosti). Zároveň, ak sa manželky vyberú nakupovať, určujú pravidlá hry ony. Muži sú v role štatistov, od ktorých sa očakáva trpezlivosť a schopnosť povedať: Áno, miláčik, úžasne ti to pristane! A to nie je tá správna úloha pre mužov. Preto sa radšej, milé dámy, vyberte na nákupy s priateľkou. S ňou preletíte sezónne výpredaje, porovnáte ceny, vyskúšate všetky modely šiat a budete mať stále o čom rozprávať. A pokiaľ naozaj potrebujete kúpiť niečo, pri čom je nevyhnutná prítomnosť vášho manžela, spojte nákupy s niečím, na čo by sa mohol tešiť. Ak mu napríklad poviete, že v obchodnom dome je výpredaj značkových udíc a on je vášnivý rybár, máte vyhrané.

5. KEĎ JE CHORÝ, JE TO KATASTROFA!

„S Andrejom máme dve deti. Keď však ochorie, hoci na banálnu chrípku, starať sa o neho je náročnejšie ako o obidve deti naraz. Každé nachladenie prežíva ako smrteľnú chorobu a chce, aby som sa o neho starala, akoby bol nakazený vírusom ebola. Čaj si sám neuvarí, na lieky zabúda a stoná za dvoch. Nevravím, že keď ochoriem ja, tak sa o mňa nepostará. Ale ja musím fungovať v starostlivosti o rodinu aj chorá. Keď je chorý on, nič iné pre neho neexistuje, iba jeho choroba.“ Musím sebakriticky uznať, že pani Klára má pravdu. Ženy vydržia oveľa viac bolesti. Muži varovné signály svojho tela úplne prehliadajú. Máme nižšiu toleranciu znášania bolesti a nemáme radi, keď nás telo zradí. Preto, keď nás prevalcuje hoci len nachladnutie, musí o tom vedieť „celý svet“.

Preto, ženy, nezabúdajte, že vám svojím správaním preukazujeme dôveru, lebo sa nebojíme ukázať pred vami našu slabosť. Zároveň nepochybujem o tom, že takmer každý muž, ktorému sa počas choroby dostane zo strany manželky trochu prehnanej starostlivosti, jej to neskôr vráti v nejakej inej pozitívnej forme.

6. NEVIE PREHRÁVAŤ

„Ísť na návštevu s Danom je nesmierne náročné. Takmer každá návšteva sa končí búrlivou diskusiou, po ktorej nasleduje boj o to, kto má pravdu. Rovnaké je to aj pri športe. Dano chce vyhrať vždy a za každú cenu. Nedokáže prehrávať. Keď sa to stane, má tisíc výhovoriek a najmenej dva dni s ním nie je reč. Nepripustí, že by súper mohol byť lepší. Našim spoločným priateľom to už začína prekážať. Niekedy spolu zvykneme hrávať spoločenské hry. Mali by ste vidieť Danov výzor, keď sa mu nedarí. Pritom ide len o náhodu, aké číslo hodí kockou. Stále mi vraví, že tomu nerozumiem, lebo som žena. Veľa sa kvôli tomu hádame.“

Takto prejavovaná neschopnosť prijať prehru, ako opisuje pani Andrea, musí mať u Dana dôvody nielen v prirodzenej túžbe každého muža vyhrávať. V jeho osobnostnej štruktúre musia byť stopy nespracovanej traumy, prežitého negatívneho zážitku, poníženia, resp. niečoho, čo ho núti reagovať uvedeným spôsobom. Vo všeobecnosti takmer každý muž túži doviesť boj do víťazného konca. Veď už ako malé deti sme počúvali rozprávky, v ktorých ruku princeznej získal najsilnejší, najrýchlejší či najšikovnejší princ. Iba ten najlepší. Preto muž berie každú situáciu ako výzvu do boja a snaží sa v ňom zvíťaziť, lebo si myslí, že žena si ho bude vážiť len vtedy, ak odíde ako víťaz. Preto svojich manželov nezhadzujte, nevysmievajte sa z nich a ukážte im, ako sa dá prehra elegantne zvládnuť. Rozprávajte sa s ním, že keď ste s priateľmi, najdôležitejšia je atmosféra, nálada, a nie to, kto vyhrá. Síce to nepochopí, ale možno sa tomu podriadi.

Určite by sa dalo nájsť ešte veľa ďalších vecí, ktoré komplikujú spolužitie mužov a žien. Porozhadzované ponožky, nesklápanie záchodovej dosky, rýchla jazda autom a podobne. Mám pocit, že ak by som opísal ešte zopár ďalších, vynára sa otázka, prečo vlastne ženy s nami žijú, keď im to tak komplikujeme?

Mgr. Radomír Warošek, psychológ

 

Solárne panely a fotovoltaika Láska a vzťahy Angličtina online