logo

Tuesday 21st of November 2017

Súvisiace články


Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Komunikácia - základ manželského porozumenia


Roky strávené v poradensko-psychologickej praxi mi dávajú za pravdu, že najčastejšou príčinou manželských konfliktov, a z toho vyplývajúcich kolízií, sú komunikačné nezhody. Hoci sa nám všetkým zdá, že sa vieme rozprávať, komunikácia v manželstve vyžaduje určité zručnosti, bez ktorých sa často urážame, nechápeme či manipulujeme.„Jednoducho nevieme spolu komunikovať.“ - To bola úvodná veta 27-ročnej Niny, ktorá poradňu navštívila spolu s manželom, 28-ročným Oliverom. Hoci boli manželmi len necelý rok, obaja boli už vyčerpaní hádkami, trucovaním, kričaním a vzájomným nechápaním sa. Rozprávali sa, akoby pochádzali z iných svetov a  používali rozdielne jazyky. Jediné, na čom sa v poslednej dobe zhodli, bola téma ich vzájomného rozchodu. Deti nemali, a preto považovali rozvod za najlepšie riešenie.


Nina mala priateľku, ktorá kedysi navštívila psychológa a na jej odporúčanie sa nechala aj s manželom nahovoriť, aby sa pred týmto definitívnym rozhodnutím išli poradiť do poradne. A tak vstúpili do terapie na jednej strane „rozhodnutí“ rozviesť sa, ale na strane druhej motivovaní urobiť niečo s vlastnými komunikačnými zlozvykmi.


Komunikačné problémy sú často výsledkom toho, že ženy a muži majú odlišný štýl vyjadrovania. Ináč tomu nebolo ani medzi Ninou a Oliverom. Nina ako typická žena kládla dôraz na slovnú komunikáciu, rozhovor s Oliverom a rozprávanie o pocitoch. Ženy si totiž viac a skôr všimnú problémy vo vzťahu, o ktorých potrebujú rozprávať. Cieľom Niny bolo dosiahnuť, aby ju Oliver vypočul. Aby v ňom mala oporu, ktorej sa môže posťažovať, keď ju niečo trápi. Problém však bol v tom, že Oliver patrí medzi typických mužov a tí chcú okamžite konať. Ak Nina prišla s problémom, Oliver jej hneď skočil do reči a vyrukoval s riešením. Akonáhle povedal svoj nápad, považoval vec za uzavretú. Nina sa tak cítila odsunutá na vedľajšiu koľaj a zákonite sa množili pocity: „Nemiluje ma; vôbec nepočúva, čo mu hovorím; nezáleží mu na mne...“ Oliver neznášal, keď sa Nina sťažovala. „Stále našla niečo na našom vzťahu, čo ju frustrovalo. Kto to má stále počúvať. A keď začala plakať, mal som dosť. Keď som jej na tie jej litánie povedal, čo má robiť, bolo ešte horšie. Vraj ju nepočúvam. Ale akože nepočúvam, keď som jej chcel poradiť?“


Toto bolo Oliverove videnie situácie. Trpezlivo sme spoločne rozoberali rozdiely ženského a mužského sveta komunikácie. Ani jeden z nich to nemyslel zle. Nikto nechcel tomu druhému ublížiť. Avšak Oliver nebol schopný naplniť očakávania Niny a jeho očakávania zasa nechápala ona. Museli sme sa teda prelúskať úskaliami ženského a mužského jazyka, kým si obaja osvojili vyhovujúce spôsoby vzájomnej komunikácie. Druhým „hriechom“, ktorého sa obidvaja dopúšťali, bolo „čítanie si myšlienok“ a domýšľanie si. „Keby ma naozaj miloval, tak by vedel, čo chcem. Je ticho, určite je na mňa naštvaný. Išiel hrať tenis. To určite preto, lebo nechce byť so mnou.“ Toto všetko prebiehalo Nine v hlave počas kontaktu s Oliverom. Vzniká to vtedy, ak manželia nedokážu priamo vysloviť svoje myšlienky, pocity a priania a necháva sa otvorený priestor pre domýšľanie si, čo to-ktoré partnerovo správanie znamená.


Častým zlozvykom v manželstve Niny a Olivera bola aj kritika typu: „Nikdy mi nezavoláš; na všetko som stále sama...“ Takáto kritika partnera nikdy nie je konštruktívna a preto nevedie k vyriešeniu konfliktu, ale ešte k väčšej eskalácii napätia. S oboma manželmi sme nacvičovali zásady „konštruktívnej hádky“, ktorá pomáha zvládať rodinné dusno a mení komunikáciu ktorou sa druhého dotkneme na komunikáciu, ktorou riešime problém. V takejto atmosfére som sa ani nečudoval, že Ninu a Olivera to prestávalo baviť. Mali pocit, že sa k sebe ani nehodia. Začali tráviť svoj voľný čas samostatne a ak boli spolu, iba do seba vŕtali. Vyskúšali aj spoločnú dovolenku. Mysleli si, že „tá to spraví“. Po nej to bolo ešte horšie. Neuvedomili si, že v čase manželskej krízy môže spoločná dovolenka neraz skomplikovať aj to, čo ako-tak funguje. Na dovolenke boli totiž odkázaní iba na seba. Nemali tam svoje klasické úniky – priatelia, televízor, šport, aerobik. Boli spolu 24 hodín vkuse. A to prilialo olej do ich horiaceho vzťahu. Vysvetlili sme si, prečo spomínaná dovolenka skončila fiaskom.


Veľkým pozitívom Niny a Olivera bola schopnosť chápať súvislosti a uvedomovať si prešľapy, ktorých sa v komunikácii a vo svojom spôsobe života dopúšťali. Počnúc prvou konzultáciou boli naštartovaní doslova ako testovací jazdci F1, skúšať nové komunikačné spôsoby a predovšetkým viac sa počúvať. To, čo im chýbalo, bola empatia. Schopnosť vcítiť sa do partnera, umenie načúvať nielen jeho slovám, ale aj vedieť rozpoznať pravú podstatu jeho reakcií. Má strach? Hnevá sa? Je v strese? Je šťastný/á? Umenie vcítiť sa do pocitov druhého vyžaduje veľa práce. Vidieť situáciu aj očami druhého nie je jednoduché. Nina a Oliver sa do toho chceli pustiť. Predpokladá to ale vedieť potlačiť svoje pocity, zdržať sa komentárov a vynášania vlastných úsudkov, ktoré môžu druhému ublížiť.


„Neviem, či to všetko dokážeme! Pochopila som, že sme si s Oliverom ubližovali. Veľakrát som si myslela jedno, ale povedala iné. Teraz už viem, že to bolo iné. Dá sa to ale všetko odnaučiť?“


Veľmi dobre som chápal Ninine obavy. Dôležité ale bolo, aby pochopila, že to nie sú preteky. Nemáme stanovený časový limit, do ktorého to máme všetko stihnúť. Takéto úpravy v prvom rade vyžadujú svoj čas. Nikto nemôže ale garantovať, že to Nina s Oliverom nakoniec zvládnu. Očakávať od seba a od vzťahu môžu iba toľko, koľko do neho investujú. S určitosťou možno ale povedať, že sa stanú citlivejšími, empatickejšími a osobnostne zrelšími. Keďže s Oliverom a Ninou naďalej ešte spolupracujem na úprave ich vzťahu, držme im palce, aby to nakoniec dokázali a aby ich manželstvo uzrelo aj tú svetlejšiu stránku.

 

 

Solárne panely a fotovoltaika Láska a vzťahy Angličtina online